na riadisku sú pevne zdržiavané. Neberie si prestávku – len plynúca, fluidná pohybnosť: kolieska otáčajú sa ako sťahovacie kolesá času, a on je len cieľ, směr, BAVLNENÉ FROTÉ PONOŽKY S BIELO-MODRÝM LOGOM v mraku.
Často sa pytám, kam ide. Možno domov k čakajúcej kaši, možno na prácu, možno len na ceste bez cieľa, aby sa vytrhol z rutiny. Jeho čierna farba sa mísí s tmavou oblohou, ako keby bol súčasťou nej – neviditeľný, ale prítomný. Keď prejde mnou, uším len šum koliesok a sluchám ťahu jeho dýchania. Nie je to hlučný šum, ale tichý, pevný – ako pokus o komunikáciu s prvkami.
Zimou je to rovnaký cyklista: kabát je silnejší, rukavice tmavé, ale kolesá stále otáčajú. V snehu je jeho stopy ako kresby na bielej ploche, ktoré čoskoro zmiznú. Čierny cyklista nie je len človek na kole – je to symbol odolnosti, tichého odváženia, toho, kto pokračuje, aj keď svet sa stane tmavší. A keď ho poslednýkrát vidím, skryje sa za rohom ulice, a zostáva len tichý šum, ktorý pomaly mizne – ako spomienka na toho, kto neverí v prestávku.ČIERNY CYKLIST
2026-09-09 05:29:23
ČIERNY CYKLIST
Pred dažďom, keď obloha zhmotní sa na tmavú, hmotnú platňu, v uliciach mesta objaví čierny cyklista. Jeho kolesá sú striežené prachom z asfaltových cest, kabát je namočený na vrchole, ale ČIERNY CYKLIST na riadisku sú pevne zdržiavané. Neberie si prestávku – len plynúca, fluidná pohybnosť: kolieska otáčajú sa ako sťahovacie kolesá času, a on je len cieľ, směr, BAVLNENÉ FROTÉ PONOŽKY S BIELO-MODRÝM LOGOM v mraku.
Často sa pytám, kam ide. Možno domov k čakajúcej kaši, možno na prácu, možno len na ceste bez cieľa, aby sa vytrhol z rutiny. Jeho čierna farba sa mísí s tmavou oblohou, ako keby bol súčasťou nej – neviditeľný, ale prítomný. Keď prejde mnou, uším len šum koliesok a sluchám ťahu jeho dýchania. Nie je to hlučný šum, ale tichý, pevný – ako pokus o komunikáciu s prvkami.
Zimou je to rovnaký cyklista: kabát je silnejší, rukavice tmavé, ale kolesá stále otáčajú. V snehu je jeho stopy ako kresby na bielej ploche, ktoré čoskoro zmiznú. Čierny cyklista nie je len človek na kole – je to symbol odolnosti, tichého odváženia, toho, kto pokračuje, aj keď svet sa stane tmavší. A keď ho poslednýkrát vidím, skryje sa za rohom ulice, a zostáva len tichý šum, ktorý pomaly mizne – ako spomienka na toho, kto neverí v prestávku.
na riadisku sú pevne zdržiavané. Neberie si prestávku – len plynúca, fluidná pohybnosť: kolieska otáčajú sa ako sťahovacie kolesá času, a on je len cieľ, směr, BAVLNENÉ FROTÉ PONOŽKY S BIELO-MODRÝM LOGOM v mraku.
Často sa pytám, kam ide. Možno domov k čakajúcej kaši, možno na prácu, možno len na ceste bez cieľa, aby sa vytrhol z rutiny. Jeho čierna farba sa mísí s tmavou oblohou, ako keby bol súčasťou nej – neviditeľný, ale prítomný. Keď prejde mnou, uším len šum koliesok a sluchám ťahu jeho dýchania. Nie je to hlučný šum, ale tichý, pevný – ako pokus o komunikáciu s prvkami.
Zimou je to rovnaký cyklista: kabát je silnejší, rukavice tmavé, ale kolesá stále otáčajú. V snehu je jeho stopy ako kresby na bielej ploche, ktoré čoskoro zmiznú. Čierny cyklista nie je len človek na kole – je to symbol odolnosti, tichého odváženia, toho, kto pokračuje, aj keď svet sa stane tmavší. A keď ho poslednýkrát vidím, skryje sa za rohom ulice, a zostáva len tichý šum, ktorý pomaly mizne – ako spomienka na toho, kto neverí v prestávku.
Komentár